Kríž na nebi

Čo všetko sme ochotní urobiť pre ochranu svojich predstáv o svete a o sebe? Čo všetko sme schopní pre ne obetovať? Vzťahy, príležitosti, možnosti? Naše predstavy o svete a o sebe sú ako misky váh. Na jednej z nich stojíme jednou nohou ako človek – jednotlivec. Na druhej druhou nohou ako člen ľudskej rodiny. Neradno veľmi prešľapovať – bytostne potrebujeme cítiť rovnováhu. Ten, kto nám ju narúša, nás zbavuje pocitu bezpečia a kontroly nad naším životom. Bez rovnováhy hrozí pád… a bez ohľadu na úmysel “narušiteľa” môžeme cítiť strach až nepriateľstvo. Ale čo ak sa vlastne potrebujeme dostať na vyššiu úroveň rovnováhy?

Akoby sme nepretržite stáli na križovatke, pričom nachádzanie rovnováhy je našou hlavnou životnou činnosťou. Váhy fungujú, len ak je systém v pohybe. V stave zaseknutia začnú pripomínať kríž…

Nikoho zorné pole asi neobsiahne kompletnú realitu sveta. Nevieme ani ako vyzeráme v očiach ostatných… Máme k dispozícii svoje vzťahy, vnímanie, pocity, myšlienky, pamäť, skúsenosti a predstavy. Ani toto všetko komplexnú realitu nemusí vystihovať dosť presne… nepochybne sme s každým navzájom prepojení a predsa niekedy tak sami.

Kde vlastne je hranica zla? Kde začína šikmá plocha, z ktorej sa už nebudeme môcť vrátiť? Kedy sa naše vášne svávajú obsesiami? Nálady záťažami? Slová zbraňami? Aká je konečná cena za naše pády? Je naozaj lepšie žiť s ľahkosťou, bez kladenia si takýchto otázok? Vieme doceniť obeť na kríži, hoci väčší dar nám už nikto nedá?